• 検索結果がありません。

0. 序論

0.1 問題の所在

1.1.2 無我説と修行道(kk.2-5)

MSABh-VI

k.1

において勝義の特徴を示した後に,

k.2

において「我見

という顛倒の否定に関して一偈がある」とするが,k.1 における勝義の特 徴との関連は必ずしも明確ではない.MSAṬ-VI,SAVBh-VI 両釈ともに,

人無我を主題とすると注釈する.

ただし,その後の

kk.3-5

との関連をふまえると,単に人無我が説かれた だけではなく,無我説と修道論との関連が

kk.2-5

のテーマであると理解す べきであろう.つまり,

k.1

において体得すべき勝義が説かれるが,では,

その勝義は誰が如何にして体得するのか,という点が問題となるのである.

仏教では無我説が説かれるが,無我であるにもかかわらず「勝義の体得」

が何故に可能であるのか,如何にして体得されるのか,という問題である.

MSA-VI

は,生死の滅によって涅槃の体得があるとし,そのための具体的

な修道論,五道を

k.6

以降に説くと考えられるのである.

MSA-VI k.2

MAVBh-VI k.2

は,その導入部において「我見という顛倒の否定に関し

て一偈がある」と述べるが104,勝義の特徴を説く,k.1 との関係について は言及していない.

この点に関する

MSAṬ-VI

の注釈は「人無我を主題する」という105,簡 略なものであり,

MSA-VI k.2

が人無我を主題とすることを示すのみである.

これに対して,

SAVBh-VI

は,勝義とは人無我と法無我とであり,我見は 人無我に反するものであるので,我見を滅しない限り人無我という勝義は 体得されない.人無我という勝義を体得するために,ここで我見が説かれ るとする106.両注釈とも人無我を主題とすることが説かれ,

SAVBh-VI

の 注釈によれば,その人無我の体得のために我見について説かれると,

k.1

k.2

との関連を示す.この人無我との関連を念頭におきながら,以下

k.2

における我見を確認していく.

MSA-VI k.2

は,その導入部において我見について説かれる偈頌とされる

が,内容に鑑みる限り,むしろ「我」そのものに関する偈頌と理解される107

na  cātmadṛṣṭiḥ svayam  ātmalakṣaṇā  na  cāpi  duḥsaṃsthitatā   vilakṣaṇā  /

dvayān  na  cānyad  (MSA-VI k.2abc)

104 MSA-VI, Lévi ed. p. 22.

ātmadṛṣṭiviparyāsapratiṣedhe  ślokaḥ /

105 MSAṬ-VI, Hayashima ed. p. 50.

bdag tu lta ba'i phyin ci log dgag par / zhes bya ba ni gang zag la bdag med pa'i dbang du byas pa yin no //

106 SAVBh-VI, Hayashima ed. p. 50.

bdaga tu lta ba'i phyin ci log dgag pa'i phyir tshigs su bcad pa zhes bya ba la du ma dang mi rtag pa'i mtshan nyid phung po lnga la bdag gir lta ba'i 'jig chogs su lta ba la bdag gir lta ba'ib zhes bya ste / bdag dang bdag gi med pa la bdag dang bdag gir lta bas na phyin ci log go //c

phyin ci log ded skyon yin pas spang dgos par bstan pa'i phyir tshigs su bcad pa rstom mo zhes bya ba'i don to // don dam pa bshad pa'i skabs su bdag tu lta ba phyin ci log bshad pa'i skabs ma yin nae bdag tu lta ba skabs 'dir bshad pa cir 'brel zhe na / don dam pa zhes bya ba ni gang zag la bdag med pa'i stong pa nyid dangf chos la bdag med pa'i stong pa nyid la bya'o //

de la bdag tu lta ba ni gang zag la bdag med pa'i stong pa nyid du mi mthun pa ste / de bas na ji tsam bdag tu lta ba yod pa de tsam du gang zag la bdag med pa ma rtogs pas / gang zag bdag med par rtogsg par 'dod pas bdag tu 'dod pa spongs shig ces bstan pa dang /h gang zag la bdag med pa'i don gtan la dbab pa'i phyiri 'dir bdag tu lta ba'i skabsj bshad par 'brel to //

a H: bdg, b P: bar, c P: /, d P, H: ste, e D: no, f D: nyid, P: nyid dang /, g P: rtog, h P omit /, i D,P insert /, j P omit skabs.)

107 MSABh-VI, Lévi ed. pp. 22-23.

na

tāvad  

ātmadṛṣṭir evātmalakṣaṇā / nāpi   duḥsaṃsthitatā

/   tathā   hi   sā  

vilakṣaṇā

ātmalakṣaṇāt   parikalpitāt   /   sā   punaḥ pañcopādānaskandhāḥ kleśadauṣṭhulyaprabhāvitatvāt   /  

nāpy ato dvayād   anyad

ātmalakṣaṇam upapadyate  /  tasmān  nāsty  ātmā  /

我見自体は,我を特徴とするものではない.また,悪しき状態も〔我 を特徴とするもの〕ではない.特徴が異なるものである.

そして,両者(我見と悪しき状態)とは別〔に我を特徴とするもの〕

はない.(MSA-VI k.2abc)…

まず第一に,我見は我を特徴とするものでは全くない.悪しき状態も また〔我を特徴とするものでは全く〕ない.何故ならば,それ(悪し き状態)は,構想された我を特徴とするものとは異なるものであるの で.また,煩悩の麤重によって生起するので,それ(悪しき状態)は 五取蘊である.

この両者(我見と悪しき状態)以外に,我を特徴とするものも適当で はない.それ故に,我は存在しない.

MSABh-VI

は,我見は我を特徴とするものではなく,悪しき状態も我を

特徴とするものではなく,それ以外に我を特徴とするものもないので,,つ まり「我」は存在しないと説く.この内容をみる限り,

k.2

は「我見」よ りも「我」そのものを問題としていることがわかる.

我見・悪しき状態・その両者以外のうち,悪しき状態が「我」ではないこ とについては説明されているが,残りの二つが「我」でないことについて は,詳しく述べられていない.この点について,

MSAṬ-VI・SAVBh-VI

両釈 は,我見とは有身見のことであり,有身見(=我見)とは

MSAṬ-VI

によ れば,心所法が存在する,無常,無我であると理解する場合に原因をもつ

もの108

SAVBh-VI

によれば心所法であり,心は有為,無常,不偏在,三

種の業を有するものであるのに対して,我はそうではないものとされ,そ

108 MSAṬ-VI, Hayashima ed. p. 51.

re zhig bdag tu lta ba nyid ni bdag gi mtshan nyid ma yin no // ci'i phyir zhe na / bdag ni rtag pa dang thams cad na yod pa zhes bya ba de lta bu la sogs pa yin la / bdag tu lta ba ni 'jig tshogs la lta ba ste / sems las byung ba'ia chos thams cad ni yod pa ma yin pa mi rtag pa bdag med pab nyid thob pa'i dus na yang byed pa dang bcas pa lta bur snang bas bya ba dang bcas pa yin te / de lta bas na bdag tu lta ba nyid ni bdag gi mtshan nyid ma yin no //

a P: ba, b the editor has added med pa.)

れ故に我と有身見(=我見)とは特徴が異なっているので,我と我見は別 であるとされる109

一方,悪しき状態とは

MSABh-VI

によって「煩悩の麤重として顕現する 五取蘊」とされ,我見と同様にその特徴が異なるので我ではないとされる.

MSAṬ-VI

は,

MSABh-VI

と同様に「我見と同様に悪しき状態も我の特徴を

有するものではない」と注釈するのみであるが110, SAVBh-VI は,「悪し き状態(=五取蘊)は有身見の根拠であり,煩悩の麤重によって引き起こ されるもの」と述べた後に,我は無為,常住,遍在,無業用であるのに対 して,五〔取〕蘊(=悪しき状態)は有為,無常,不遍在,有業用である ので,両者の特徴は異なるとする111

MSABh-VI

は「悪しき状態(=五取 蘊)は煩悩の麤重によって生起するもの」,つまり有為であることを説くの みであるが,SAVBhはより詳細に注釈したものと考えられる.

さらに,

MSA-VI k.2

は我見,悪しき状態が我ではないことを説いた後に,

109 SAVBh-VI, Hayashima ed. pp. 50-51.

de la bdag tu lta ba'i rang nyida bdag gi rang bzhin yin par mi rigs par bstan pa'i phyir /b bdag tu lta bac rang nyid bdag mtshan min //d zhes bya ba smos te / bdag tu lta ba'i sgras ni 'jig tshogs la lta ba la bya ste / 'jig tshogs la lta ba de nyid mu stegs can gyis brtags pa'i bdag rtag pa'i mtshan nyid ma yin te / ci'i phyir zhe na / de yi mtshan nyid mi 'dra phyir //e zhes bya ba smos so // 'di ltar 'jig tshogs la lta ba'i mtshan nyid kyang gzhan mu stegs can gyis brtags pa'i bdagf de'i mtshan nyid kyang gzhan te / de gnyis mtshan nyid mi 'dra bas na 'jig tshogs la lta ba nyid bdag gi mtshan nyid ma yin no // ji ltar mtshan nyid mi 'dra bag zhe na /h mu stegs pas ni bdag de 'dus ma byas pa dangi rtag pa dang khyab pa dangj las mi byed pa'i mtshan nyid du brtags so // 'jig tshogs la lta ba ni sems kyi chos yin te / sems ni 'dus byas dang mi rtag pa dangk ma khyab pa dang las rnam pa gsum byed pa yin pas mtshan nyid mi 'dra'o //

a D: ba'i rang nyid, P: ba nyid, b P omit /, c P: bar, d P omit //, e P omit //, f D: bdag nyid, g P omit ba, h P omit /, i D,P insert /, j D,P insert /, k D,P insert /.)

110 MSAṬ-VI, Hayashima ed. p. 52.

rnam pa 'di nyid kyis ngan par gnas pa yang bdag gia mthsan nyid ma yin te / ngan par gnas pa zhes smos pas ni nye bar len pa'i phung po lnga bzungb ngo //

a P: gis, b D: gzhung.)

111 SAVBh-VI, Hayashima ed. p. 51.

'jig tshogs la lta ba'i rten du gyur pa phung po lnga yang bdag gi mtshan nyid dua mi rigs par bstan pa'i phyir / ngan pa'i gnas min //b zhes bya ba smos te / ngan pa'i sgras ni 'jig tshogs la lta ba la snyegs te / phung po lnga po 'di 'jig tshogs su lta ba 'di rten du gyur pa dang / nyon mongs pa'i gnas ngan len gyis bskyed pas na ngan pa'i gnas zhes bya ba ste / ngan pa'i gnas kyi phung po lnga yang bdag gi mtshan nyid ma yin no // ci'i phyir zhe na / de'i phyir /cmtshan nyid mi 'dra ba'i phyir //d zhes bya ba smos te / mu stegs pas brtags pa'i mtshan nyid kyang gzhan phung po lnga'i mtshan nyid kyang gzhan te / mtshan nyid mi 'dra bas na phung po lnga poe nyid bdag ma yin no //

ci'i phyir zhe na / bdag ni 'dus ma byas paf dang / rtag pa dang /g khyab pa dang /h las mi byed par 'dod la / phung po lnga ni 'dus byas dang / mi rtag pa dang / ma khyab pa dang / las byed pa yin pas mtshan nyid mi 'dra'o //

a D insert gyur pa, b D,P omit //, c D,P omit //, d D,P omit //, e D omit po, f P omit pa, g D,P omit /, h P omit /.)

その両者以外について言及する.ここでも,

MSABh-VI

に詳しい注釈はな されないが,

MSAṬ-VI

SAVBh-VI

両釈はともに,直接知覚と推理知につい て言及し,何らかが存在するのであれば,それは色などのような直接知覚 の対象,あるいは眼根などのような推理知の対象であるが,我はそのどち らの対象でないので,我は存在しないとする.従って,我見と悪しき状態 以外にも,我を特徴とするものはなく,我を特徴とするものがないので我 も存在しないと説くのである112

以上の

k.2abc

によって,我見(=有身見)・悪しき状態(=五取蘊)・そ

の両者以外は我を特徴とするものではなく,従って我は存在しないこと,

つまり

MSAṬ-VI

SAVBh-VI

k.2

の主題と述べる人無我が説かれる.しか

しながら,

k.2cd

は続けて人無我と迷乱・解脱との関連について説く113

bhrama eṣa  tūditas114 tataś  ca  mokṣo  bhramamātrasaṃkṣayaḥ //

MSA-VI k.2cd

bhrama eṣa  tūtpanno  yeyam  ātmadṛṣṭis  tasmād  eva  cātmābhāvān  mokṣo 'pi

bhramamātra-saṃkṣayo  veditavyo  na  tu  kaścin  muktaḥ /

それでも,現に迷乱は生じている.それ故に,解脱とは迷乱のみが 完全に滅することである.MSA-VI k.2cd

しかしながら,この我見であるもの,それがまさに現に生じている迷

112 MAVṬ-VI, Hayashima ed. p. 52.

'di gnyis las gzhan pa'i bdag gi mtshan nyid kyang mi dmigs /a zhes bya ba ni dngos po yod pa gang dag yin pa de dag ni mngon sum gyi tshad ma'am rjes su dpag pas dmigs te / gzugs la sogs pa ni mngon sum gyis so // mig la sogs pa ni rjes su dpag pas so // bdag ni mngon sum dang rjes su dpag pa dag gis mi dmigs te /b de lta bas na bdag ni med kyi /sems kho na la bdag tu 'dogs pasc zad do //

a P omit /, b P omit /, c P: par.)

SAVBh-VI, Hayashima ed. p. 52.

de nyid ma gtogs par bdag logs na yod par yang mi rigs par bstan pa'i phyir /a gnyis ma yinb //c zhes smos te / 'jig tshogs la lta ba dangd phung po lnga las ma gtogs par bdag bya ba dee logs shig na yod pa yang ma yin te / de ci'i phyir zhe na / mngon sum gyi tshad ma'i yul du yang ma gyur / rjes su dpag pa'i tshad ma'i yul du yang ma gyur pa'i phyir ro // 'di ltar dngos po yod paf rnams ni yang na mngon sum gyi tshad ma'i yul du 'gyurg te /h gzugs la sogs pa yin no // yang na rjes su dpag pa'i tshad ma'i yul du 'gyur te / dper na mig gi dbang poi ltar mi snang yang / mig gi rnam par shes pa sked pa'i rgyu byed pa'i sgo nas mig gi dbang po yod par brtags na bdag 'di ni tshad ma gnyi gas brtags na yang yod par ma mthong bas na logs shig na med do //

a D,P omit /, b D: ma yin, P: min, c D,P omit //, d D,P insert /, e P: de de, f P: pa'i, g P: gyur, h D,P omit /, i D insert ba.)

113 MSABh-VI, Lévi ed. pp. 22-23.

114 Ed.: taditas, read tūditas. 舟橋[1990](NS, NC, Tib.), 長尾[2007a](Tib: skyes)

関連したドキュメント