MATADALAN REPORTAJEN
MÍDIA BA COVID - 19
Reportajen mídia no jornalista nian iha periódu propagasaun virus
ko-rona ka COVID – 19 nu’udar responsabilidade boot atu ezerse nia papél
informativu no edukativu hodi garante no hakunu sidadaun sira nia
di-reitu ba informasaun.
Iha biban balu liuba, molok no hafoin Estado de Emergencia vigora,
Con-selho de Imprensa halo apelu ona ba jornalista sira atu kaer-metin Kóde
Etika Jornalistika, proteje-an, haktuir medida preventiva sira ne’ebé
aplika, respeita no koopera ho autoridade relevante sira.
Iha krize saúde globál ida ne’e, iha-ne’ebé korrente pániku no
sentimen-tu ta’uk taru-malu ho velosidade propagasaun COVID - 19 -iha públiku
nia leet, profísionál mídia sira empaña knaar (papél) krítiku tebes atu
reduz públiku nia sentimentu pániku no ta’uk liuhosi sira nia
informa-saun notisioza ne’ebé kredível, pedagójiku no enkorajativa. Profísionál
mídia hotu-hotu iha responsabilidade atu kombate INFODEMIA, vírus
seluk ne’ebe hada’et iha publiku nia leet liuhosi dezinformasaun, teória
konspirasaun, estigmatizasaun, diskriminasaun rasiál, xenofobia no
es-pekulasaun oioin ne’ebé lori publiku atu ignora medida preventiva no
regra sira ne’ebé vigora iha periódu Estado de Emergencia.
Atu tulun profísionál mídia nia esforsu atu alkansa objetivu sira ne’ebé
temi iha leten, Conselho de Imprensa, TLPU, AJTL ho tulun hosi UNDP,
hamosu matadalan simples ida-ne’e. Ba profísionál mídia sira ne’ebé iha
asesu frekuente ba internet, bele halo peskiza nomós rekursu sira ne’e
iha pájina eletronika organizasaun profísionál hanesan International
Fe-deration of Journalist (IFJ), International Journalists Network (IJnet), no
fonte relevante seluk-tan.
1. Labele publika liafuan sira ne’ebé sen-sasionál no lifuan sira ne’ebé kontein ho istigmatizasaun.
Esplikasaun: sensasionál katak jornalista no mídia hamosu liafuan ka imajen espe-takular atu bolu-deit ema nia atensaun maibé lahó interese informativu.
Istigmatizasaun katak jornalista no mí-dia iha nia publikasaun deskreve ka aso-sia ema, instituisaun ka nasaun ruma ho sirkumtansia ida. Pur ezemplu, mala’e ko-rona no virus nasaun nian.
Notisia ka reportajen mídia no jornalista nian durante periódu propagasaun COVID – 19 tenke sujeitu ba Kódigu Étika Jornalístika no Matadala Mídia Sosiál ba Jornalizmu. Tan-ne’e, notisia ka reportajen hotuhotu tenke la’o tuir buat hirak tuir-mai ne’e:
2. Evita halo espekulasaun ba senáriu ne’ebé laiha báze siéntifika ka irasionál no hatudu situasaun aat-liuiha periódu pro-pagasaun COVID – 19.
Esplikasaun: Situasaun aat-liu katak jor-nalista halo espekulasaun demaziadu ba situasaun ne’ebé tuir loloos la akon-tese no konsidera sei mosu nu’udar pre-vizaun ida. Pur ezemplu, metade husi populasaun Timor-Leste sei infetadu husi COVID – 19. Senáriu aat pur ezem-plu bele rasionál tambá se ita hotu ita la pratika kuaretina ka sosiál distancing ou taka fronteira, entaun vírus bele daet iha komunidade tambá ita nia sistema saúde la adekuadu ema bele mate barak tambá sa maka ita tenke taka faktu sira hanesan nee. Metade populasaun bele hetan vírus
Timor-Leste
3. Dirije sidadaun sira atu asesu ba fonte informasaun ofisiál sira, hanesan Sentru In-tegradu Jestaun Krize no seluk-tan.
Esplikasaun: Jornalista ka mídia hola papél importante atu fó hatene sidadaun hotu atu asesu ba notisia ne’ebé mídia profisionál sira publika ho ninia fonte mak Sentru Integra-du Jestaun Krize no entidade relevante sira. Nune’e, sidadaun sira labele fiar-liu ba infor-masaun falsusira husi fonte ne’ebé la klaru.
4. Konfirma no verifika informasaun ho-tuhotu ne’ebé espalla iha mídia sosiál sira antes uza nu’udar informasaun adisionál ba notisia ida.
Esplikasaun: Konfirma no verifika katak jornalista no mídia iha obrigasaun étika atu buka-tuir ka buka-hatene fonte informa-saun ne’ebé espalla iha públiku, liuliu infor-masaun sira ne’ebé publika iha plataforma mídia sosiál sira atu hetene verasidade husi informasaun ne’e.
ne’e-duni karik ita la lori moras ne’e ho sériu no la prepara an-didi’ak, moras ne’e daet lalais deit. Ne’e molok espekulasaun ne’ebé se autoridade jere didi’ak krise ne’e sei la akontese maibé la dehan ne’e posibi-lidade ida-ne’ebé sala.
5. Labele fahe-tutan (share) informa-saun sira espalla iha mídia sosiál ne’ebé nia konteúdu halo públiku pániku no tauk.
Esplikasaun: Fahe-tutan (share) infor-masaun katak jornalista mídia bainhira hetan informasaun iha públiku ka husi mídia sosiál, fahe fali ba ema seluk lahó verifikasaun ba ninia verasidade. En-taun, públiku hanoin katak informasaun ne’e loos tamba jornalista no mídia mak fahe-tutan. Ida-ne’e, espesifikamente ba jornalista ka mídia sira ne’ebé konta mídia sosiál hanesan facebook, twitter no seluk-tan.
6. Fahe no esplika termu sira médiku nian ne’ebé iha relasaun ho COVID – 19, nune’e bele ajuda sidadaun sira atu pre-vene moras aat ne’e.
Esplikasaun: Esplika termu katak jor-nalista no mídia tenke hala’o nia papél edukativu ho di’ak liuhusi esplikasaun ba termu tekniku sira, liuliu termu ka liafuan sira ne’ebé iha relasaun ho COVID – 19. Pur ezemplu, sosiál distancing (distánsia-mentu sosiál), disinfektan, konfirmadu pozitivu, probavel no seluk-tan.
7. Halo peskiza no inklui dadus sira iha notisia no tenke entrevista péritu sira atu fó sira nia prespetiva kona-ba peri-gu husi COVID – 19.
Esplikasaun: Halo peskiza no inklui da-dus iha notisia katak jornalista labele depende-liu ba fonte ofisiál sira, mai-be halo mós peskiza (research), nune’e bele hetan informasaun no dadus adi-sionál sira ne’ebé diferente ho fonte se-luk. Entrevista péritu katak jornalista ho mídia sei tranzmite informasaun klaru kona-ba COVID – 19 liuhusi esplikasaun péritu nian, liuliu kona-ba propagasaun moras corona, oinsa daet, no oinsa pre-vene no seluk-tan.
8. Labele publika pasiente pozitivu COVID – 19 nia identidade, tantu nia naran, hela-fatin ka serbisu fatin. Karik tanba ezijensia hosi objetivu notisia, hetan sasin ruma hosi ema infetadu hodi hasa’e públiku nia korajen, tenke iha konsentimentu livre hosi fonte (ema infetadu) refere.
Esplikasaun: Identidade mak naran, hela-fatin, eskola no serbisu-fatin ne’ebé fasil ema seluk ka públiku atu buka-tuir (lacak).
Tips ba Jornalista bainhira halo Kobertura
iha Sentru Integradu Jestaun Krize
Husu pergunta ne’ebé klaru no just to do the point.
Identifika-an bainhira atu husu pergunta, ezemplu naran no husi kanál mídia ne’ebé.
Labele repete pergunta ne’ebé
jornalista seluk husu tiha ona. Jornalista ida labele husu per-gunta liuhusi ida ka rua.
Fó oportunidade ba jornalista seluk atu husu.
Termu sira kona-ba COVID – 19
KONFIRMADU iha loron maluk hatudu sintomas to’o loron 14 hafoin hatudu
sintomas, ne’e katak ema hotu ne’ebé konfirmadu tenke buka-tuir nia kon-taktu. Tuir instrusaun Organizasaun Mundiál Saúde [OMS], tenke buka tuir nia kontaktu prosoma ka besik ho ema ne’ebe konfirmadu.
FRENTE a FRENTE [Menus hosi metru 1, durante minute 15], ne’e katak
bainhira ema ne’ebé konfirmadu hasoru-malu ho menus hosi metru 1 no liu hosi 15 minutus ne’e tama iha kategoria kontaktu, signfika ita presiza tau atensaun maka’as.
KONTAK FÍZIKU DIRETU, ne’e katak ema ne’ebé iha viajen hanesan ho
trans-porte ida hanesan ho ema ema ida ne’ebé konfirmadu, sira ne’ebé hetan pozitivu ne’e uza transporte hanesan mak hamutuk na’in 18 ne’ebé tama hosi fronteira, mai ho nia motorista 1 ho ajudante 2 totál 21, signifika sira ne’e tama iha kategoria kontaktu, tanba ida-ne’e Ministériu Saúde halo akompañamentu detalladu depois hahú halo ona ezame lubuk ida no hahú hatudu rezultadu balun ona.
PRESTASAUN KUIDADU SAÚDE , ne’e katak ema ne’ebé halo prestasaun
kui-dadu saúde ba ema ne’ebé konfirmadu, maibé bainhira nia halo prestasaun ho konsulta ka atendementu, nia la uza ekipamentu protesaun individuál nian, ne’e tama iha kontaktu.
KOABITASAUN, ne’e kritériu seluk katak ema ida halo kontaktu ho ema
ne’ebé konfirmadu mak bolu abitasaun ka hela hamutuk iha uma ida.
FIZIKU DIRETU, ne’e katak ema ne’ebe kontaktu fiziku signifika kaer liman,
rei-malu ka hakuak-malu ho ema ida-ne’ebé konfirmadu. Mezmu iha konfir-madu ida iha ita nia leet, ita atu hetan kontajen ida-ne’e kiik.
Social distancing ka distansiámentu sosiál: Maneira ne’ebé hato’o ba komunida-de sira atu halo tuir hanesan ko’alia ka hamriik tenke iha distánsia dook ba-malu entre ema ida ho ema seluk.
Izolamentu: Halo izolamentu (tau pasiente iha izolamentu), liuliu ba ema ne’ebé hetan pozitivu COVID - 19
Ema iha monitorizasaun nia laran: Ema ne’ebé iha hela monitorizasaun ne’ebé het-an sintoma Kamhet-an hhet-aneshet-an me’ar, inus-bene no seluk-thet-an.
Patients Under Supervision: Pasiente ka ema ne’ebé hetan observasaun liuhusi ezame laboratóriu
Suspeitu: Ema ne’ebé iha sintoma COVID – 19 no halo viajen ba iha area sira ne’ebé infetadu COVID-19)